A tak sa šašo vydal hľadať draka. Cesta bola náročná, ale on nehľadel na nič iné, len ako zachrániť princeznú. Šiel horami prešiel dolinami, prešiel mnohými mestami, ale drakov úkryt nenašiel.
Už bol pomaly bez nadeje, že princeznú ešte niekedy v živote uvidí... keď tu zrazu z ničoho nič sa v
diaľke zjavilo svetlo. To svetlo nebolo veľmi jasne, ale šašo si pomyslel no čo už. Aj tak sa už stmieva, aspoň ma na noc prichýlia.
Ako šiel za týmto svetlom v diaľke sa mu zjavovali obrysy nejakej chalúpky. Keď už bol pri nej, pomyslel si : „No najprv sa radšej pozriem či je niekto dnu. A dobre urobil lebo vnútri sedeli zbojníci okolo jedného stolu, hrali karty a rozprávali si historky. A tak ich šašo celu noc počúval až zrazu prišla reč na draka, hneď spozornel.
Mladý dvojmetroví chlap z rohu izby začal pomaly, ale seba isto rozprávať. „No čo chlapi, ktorý s vás by chcel byt kráľom?“ Všetci jednohlasne: „No každý z nás!“ „Tak počúvajte: počul som ľudí v dedine rozprávať, že kráľ vypísal odmenu za zabitie 7-hlaveho draka, ruku princeznej a pol kráľovstva.“ „Aj by som to bral,“ ozval sa nejaký hlas z opačného konca izby, „veď drak ma úkryt tu neďaleko, ale kohokoľvek zbadá priblížiť sa čo i len na sto krokov spáli plameňom, takže je to úloha nesplniteľná.“
„A kde ma úkryt?“ spýtala sa ho družina. „Uprostred najhustejšieho lesa v hore, ktorej vrchol sa ukrýva za oblakmi. Tam je jeho úkryt.“ Keď to šašo počul, pobral sa k tej hore. Cesta bola úplne nepriechodná. Musel sa presekávať cez húštiny, ktoré mu doškriabali tvár, potrhali oblečenie, až nakoniec prišiel pod horu.
Bez oddychu sa hneď začal škriabať na vrchol hory ku drakovmu brlohu. Nebol ešte ani na sto krokov pri brlohu keď ho zbadal drak a bol by ho i spálil ohňom, keby sa šašo nepošmykol a nezačal padať dole do ..... Dole dole dole až dopadol na zem a odpadol. Prebral sa až za niekoľko dní v nejakej chalúpke.
Otvoril oči zbadal starenku pri kotlíku ako niečo vari a spýtal sa: „Kde som to?“ Starenka mu odpovedala: „Neboj sa, si v bezpečí, našla som ta v lese bezvládne ležať a zobrala som ta sem nech ta lesná zver neroztrhá.“ „Kedy ste ma našli?“ opýtal sa. „Pred 6 dnami.“ „Tak dlho som spal? Tak to už tu nesmiem ostať ani chvíľku. Musím ísť zachrániť princeznú. „Vstal, ale hneď spadol na zem. Starenka ho zdvihla naspäť a povedala mu: „Počkaj ešte par dni a pomôžem ti draka poraziť.“ Šašo počúvol a ostal ešte sedem dni. Za ten čas nabral silu a obriadil starenke celý dom.
Na 13 deň mu povedala starenka: „Choď a vyšplhaj sa hore do dračieho brlohu dokiaľ tam drak nie je. Ukry sa v najtemnejšom kúte a čakaj až priletí drak a uloží sa spať. Čakaj pokiaľ zaspí a tu týmto mečom mu odtni jeho všetkých 7 hláv. Ale dávaj pozor! Musíš ich odťať všetky naraz lebo inak si stratený.“
„Ale ako to urobím? Ja predsa nie som bojovník.“ „Nechaj sa viest svojim srdcom a týmto mečom, ktorý ti dávam.“
Šašo sa poďakoval a hneď sa vybral za drakom. Chcel sa ešte raz poďakovať, ale keď sa obzrel, chalúpka so starenkou tam už nebola. Trochu sa preľakol, ale počúvol starenkine rady a nechal sa viest srdcom. Ako opäť liezol ku brlohu, zbadal ako práve drak odletel. Rýchlo vošiel do drakovej skrýše a ukryl sa v najtemnejšom kúte. Ako čakal na draka začul princeznin nárek, ale nechcel sa prezradiť, lebo inak by nepomohol ani jej ani sebe a s úzkosťou v srdci čakal na draka. Zrazu prišla na neho únava a on zaspal s mečom v ruke. Videl, ako s princeznou behá opäť po kráľovskej záhrade a obaja sa zabávajú ako predtým. Zrazu sa strhol zo sna a začul prilietať draka. Drak vletel do jaskyne porozhliadol sa ale nič nevidel. Započúval sa, no počul len princeznin tichý nárek. Ľahol si oproti šašovi a pomaly zaspával. Keď to zbadal šašo vycítil, že za chvíľu príde jeho čas. Drak zaspal šašo sa k nemu pomaly priblížil a odťal mu šesť hláv, avšak siedmu nestihol a drak sa prebral.
Keď ho drak zbadal vychrlil naňho oheň, no on sa stihol uhnúť, ale keď sa drak ohnal chvostom ľahko mu zranil tvár. To ho vybudilo k rýchlemu švihu mečom a šašo odťal drakovi aj poslednú hlavu. Potom oslobodil princeznú a tá sa mu hneď hodila do náručia.
Spolu s princeznou sa pomaly pobrali naspäť na hrad. Na hrade už princezniný rodičia plakali nad stratou svojej milovanej dcéry mnoho dní. No keď zbadali prichádzať šaša so svojou dcérou povedali kuchárom nech pripravia najlepšie jedla a sluhom najlepšie šaty keď prišli na hrad konala sa veľká svadba ktorá trvala 7 dni a 7 nocí. Po svadbe si princezná uvedomila, že to čo jej chýbalo v živote bol niekto, kto by ju miloval celým srdcom a bol pre ňu ochotný obetovať život. Našla lásku, našla životné šťastie a žili spolu šťastne, až kým nezomreli.
A zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.
Komentáre